Svetlejšia budúcnosť pre Slovenskú zeleninu?

Plochy pestovania zeleniny sa na Slovensku za posledných 20 rokov drasticky znížili. V súčasnosti sa zelenina pestuje na 8 120 ha, čo je necelého pol percenta z poľnohospodársky využívanej pôdy Slovenska. K tomu môžeme pripočítať 18000 ha záhrad, ktoré taktiež za posledných dvadsať rokov zmenili charakter na skôr okrasné, hoci sa znova postupne aspoň z časti vracajú k zeleninovým záhonom. Domáca produkcia zeleniny poklesla za posledných 15 rokov takmer o 60 percent a predstavuje 362‑tisíc ton/rok, čo pokrýva len 66 percent domáceho dopytu, pričom do roku 1998 bolo Slovensko v produkcii sebestačné.

Snahu o obnovenie pestovania zeleniny na Slovensku môžeme vidieť v schválenej Koncepcii rozvoja poľnohospodárstva vo forme plánovaného zvýšenia výmer o 3000 ha. Ing. Oliver Šiatkovský, predseda RPPK Trnava hovorí: "Boli by sme veľmi radi, keby sa tento cieľ podarilo naplniť. Potenciál spotreby tu je. Je smutné, keď plodiny, ktoré sa tu pestovali a majú tu tradíciu, ako sú cibuľa, cesnak, zemiaky, dnes dovážame a pomaly sa zabúda na ich pôvodnú chuť. Mali by sme stavať na tom, že tu je tradícia a máme aj podmienky pre pestovanie zeleniny." V súvislosti so zvyšovaním pestovateľských plôch je potrebné riešiť aj spracovanie a odbyt. Časy, keď sme na Slovensku mali množstvo spracovateľských kapacít, medzi nimi aj najväčšiu konzerváreň v Strednej Európe, sú nenávratne preč. Za tento stav môžu aj často zlé politické rozhodnutia. Na našich pultoch sa nachádza prevaha produktov zo zahraničia. "Sú ešte fungujúce mraziarne a menšie konzervárne. Musíme sa snažiť aspoň zachrániť to, čo tu je a podporiť vznik niečoho nového. Do obchodu musí ísť len top kvalita a u zeleniny nikdy nie je všetko rovnaké, predsa sa nevyrába priemyselne. Oveľa ľahšie sa pestovalo, keď človek vedel, že najlepšiu časť dá do obchodu a tá časť, ktorá nespĺňala požiadavky štandardu mohla ísť na spracovanie," hovorí Ing. Šiatkovský.

Pre odbyt sa treba spojiť

Najväčším problémom nielen v oblasti zeleniny je odbyt. S nástupom veľkých obchodných reťazcov sa rozpadli siete, ktoré dovtedy fungovali. Hoci v poslednom období sa aj reťazce vyjadrujú tak, že by chceli mať aj nejakých regionálnych dodávateľov. Väčšinou sú to však len vyjadrenia a pre domácich pestovateľov je veľmi ťažké presadiť sa. Jeden z hlavných problémov je však aj v tom, že menšie množstvá stále nie sú pre nich zaujímavé. Ani jeden z pestovateľov samostatne nie je schopný dodávať také množstvá, ktoré reťazce požadujú. So zvýšenou výrobou je potrebné systematicky riešiť aj vytvorenie efektívnych výrobno‑odbytových združení, ktoré by dokázali byť primeraným partnerom pre obchodné reťazce. "Ďalšou príležitosťou je badateľná zmena správania sa spotrebiteľov, hovorí Ing. Šiatkovský a pokračuje: "Zvyšuje sa záujem ľudí o zdravé stravovanie, preto naberá na význame aj ekologické pestovanie. Aj keď je ešte stále väčšinou rozhodujúcim faktorom cena, zákazníci si nachádzajú cestu späť k pestovateľovi, ktorý má nejakú identitu a vedia, odkiaľ produkt pochádza. Po prvotnom nadšení zistili, že nie vždy je najlepšie ísť si zeleninu kúpiť do reťazca a vracajú sa aj k tradičným spôsobom skladovania a domáceho spracovania."

Dostupnosť závlah môže rozhodovať

Pestovanie zeleniny vyžaduje dostupnosť závlah. Boju o záchranu závlahových systémov spolu s kolegami sa už dlhší čas venuje aj Ing. Róbert Kovács, pestovateľ zeleniny v levickom okrese: "Hrozia nám tu dve veci. Ministerstvo životného prostredia plánuje spoplatniť vodu využívanú na závlahy z povrchových aj podzemných, čo je naše prírodné bohatstvo. Argumentuje sa nariadeniami Európskej komisie, ale keď človek ide do hĺbky, zistí, že opäť chceme pritiahnuť skrutky pevnejšie, ako vyžadujú nariadenia EÚ. Podľa našich zistení je to na dobrovoľnosti členského štátu. Ďalej ide o čerpacie stanice, ktoré majú poľnohospodári v prenájme od štátu, resp. od štátneho podniku Hydromeliorácie. Tiež tu sú snahy o zvýšenie prenájmu za ich využívanie. Pritom je potrebné do ich údržby investovať nemalé peniaze. Na tieto investície nebolo doteraz možné využiť zdroje z eurofondov. Snažíme sa, aby sa stali buď majetkom firiem, alebo aby boli uzavreté dlhodobé zmluvy na ich prenájom, v ktorých by malo byť zakotvené, že sa do nich môže investovať z eurofondov. Nejasné a stále sa meniace podmienky nám komplikujú život. Ak sa zapojíme do nejakej schémy, ktorú je potrebné dodržiavať 7 rokov a zrazu sa zmenia pravidlá ‑ napríklad spoplatnenie závlahovej vody, musíme program dokončiť aj za úplne iných a nevýhodných podmienok."

Zvýšenie zamestnanosti hlavne pri sezónnych prácach

Okrem zásobovania obyvateľov Slovenska vlastnou produkciou je zelenina jedným z odvetví, v ktorom je možné vytvoriť väčší počet pracovných miest, a to hlavne na vidieku. Sú to však väčšinou sezónne práce. Okolo práce na dohodu však so zmenami v legislatíve nastali veľké problémy. Štát chcel obmedziť agentúry, ktoré na dohodu zamestnávali ľudí vo fabrikách, ale týmito zmenami najviac postihli poľnohospodárov. Ing. Kovács hovorí: "Systém je z hľadiska administrácie šialený a najnešťastnejšie v tomto štáte je, že produkujeme zaháľačov. Keď človek poberá sociálne dávky a na dva mesiace si ide zarobiť, tak mu tieto dávky skrátia o to, čo zarobil, takže sa mu to neoplatí."

Ing. Šiatkovský ho dopĺňa: "Poskytnúť prácu nezamestnaným aspoň na niekoľko mesiacov by bol úspech. Vždy je lepšie keď je človek na úrade práce len 5‑6 mesiacov, nie 12. Musí to však byť aj preňho, aj pre zamestnávateľa prínosom a nie stratou. Zdroje, ktoré poľnohospodár dostane vo forme podpory unikajú aj takýmito cestami ‑ neočakávaným zvýšením nákladov."

Podpory aspoň v rovnakej výške ako v minulosti

S novým programovacím obdobím prichádzajú aj nové pravidlá financovania produkcie zeleniny. Subvencie na pestovanie zeleniny boli do roku 2013 pri integrovanej produkcii 497 Eur/ha. Presné výšky subvencií od roku 2014 ešte nie sú stanovené, ale mali by sa pohybovať minimálne v rovnakých výškach. Ing. Šiatkovský hovorí: "Základná podpora na hektár nie je vysoká. Zaujímavejšie je to už pri integrovanej alebo ekologickej produkcii, kde by mala podpora zostať približne taká, ako bola. Dúfame, že sa nám to aj ako samospráve podarilo ustáť, aby mohli pokračovať alebo nabehnúť do nového záväzku integrovanej produkcie aj tie podniky, ktorým záväzok v minulom roku skončil. Týka sa to hlavne veľkých zeleninárov, ktorí chcú pokračovať. Zvyšuje sa aj záujem o ekologickú produkciu zo strany odberateľov, čo vytvára určité možnosti na zvýšenie počtu pestovateľov."

K spotrebe zeleniny treba aj vychovávať

Optimizmus dáva nárast spotreby čerstvej zeleniny na Slovensku, ktorá však má ešte stále rezervy v porovnaní s rozvinutejšími krajinami. V súčasnosti predstavuje spotreba zeleniny na Slovensku 99 kg/osobu/rok, napríklad v Rakúsku je to 112 kg/osobu/rok. Ku konzumácii zeleniny je potrebné spotrebiteľov aj vychovávať. V tomto je pomocou aj program Školské ovocie a zelenina. Spolu s výchovou ku konzumácii zeleniny je potrebné posilniť aj patriotizmus pri nákupe potravín, aby ľudia uprednostnili slovenské produkty, pretože zatiaľ sú údaje o bilancii v zahraničnom obchode so zeleninou alarmujúce.

Negatívna hodnota salda zahraničného obchodu v roku 2012 predstavovala 128 mil. eur, pričom tendencia je rastúca. Okrem všetkých uvedených rozvojových plánov, aj problémov, ktoré je potrebné riešiť by zvráteniu tohto trendu a zvýšeniu odbytu slovenskej zeleniny pomohla aj zmena Zákona o verejnom obstarávaní, kde by pri výberových konaniach na zásobovanie škôl, zdravotníckych zariadení, či iných štátnych inštitúcií nemala byť rozhodujúcim faktorom výhradne najnižšia cena.