Ľubomír Jahnátek: V koncepcii chceme dať našim poľnohospodárom istotu sedemročnej stability
Ing. Stanislav NEMEC, tlačový hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory
„Našim poľnohospodárom chceme dať istotu sedemročnej podpornej stability, ktorú doteraz nemali. Predpokladáme, že rozhodujúca časť opatrení sa bude realizovať najmä v rokoch 2015-2017, keď by sa už mali naplno uplatňovať finančné mechanizmy a nástroje v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Nečaká nás ľahká cesta, pretože sme naozaj v zložitej situácii, ale keď nechceme neustále prešľapovať na mieste, musíme si vytýčiť ciele a tvrdo pracovať na ich dosiahnutí“, povedal v piatok 24. mája 2013 pri verejnej prezentácii koncepcie rozvoja pôdohospodárstva na roky 2013-2020 v Nitre rezortný minister Ľubomír Jahnátek.
Nitrianska prezentácia odštartovala diskusiu k predloženému materiálu, v rámci ktorej bude môcť odborná verejnosť k nemu predložiť svoje pripomienky a podnety. Samotný minister upozornil, že dokument je spracovaný predovšetkým z makroekonomického, nie z výrobného pohľadu. Vychádza z vízie rozvoja produkčne výkonného poľnohospodárstva, hospodárneho využívania poľnohospodárskeho pôdneho fondu a zvyšovania produkčnej schopnosti i potravinovej bezpečnosti Slovenska. Cieľom je dosiahnutie 80-percentnej sebestačnosti v produkcii základných komodít a zabezpečenie jej trvalej udržateľnosti a rozvoja vidieka.
„Podľa našich prepočtov môže realizácia koncepcie priniesť asi 18 600 pracovných miest na vidieku, teda tam, kde nevieme dostať iných, napríklad priemyselných investorov“, uviedol Ľ. Jahnátek. „Vychádzame z toho, že poľnohospodárstvo s nadväzujúcimi odbormi môže zohrať dôležitú úlohu vo vidieckej ekonomike. Vieme, kde nás tlačí päta a na čo by sme sa mali zamerať, ak nechceme iba pasívne registrovať nepriaznivý vývoj. V poľnohospodárstve sme za vážne problémy označili výrazný prepad hrubej živočíšnej a špeciálnej rastlinnej výroby, nedostatočnú mieru konkurencieschopnosti, ale aj nízku produktivitu práce, ktorá dosahuje len asi 40 % priemeru EÚ“.
Podľa neho s historickým vývojom štruktúry slovenského poľnohospodárstva súvisí skutočnosť, že až 80 % dotačných prostriedkov končí v rukách 10 % žiadateľov. Z hľadiska spracovateľskej sféry vidí rezortné ministerstvo slabé miesta potravinovej vertikály predovšetkým v nízkej miere reinvestície ziskov z minulých období, obmedzených možnostiach získania cudzích zdrojov na technické a technologické inovácie, ako aj nižšej miere konkurencieschopnosti v porovnaní so zahraničím. Zámerov na realizáciu koncepcie je viac - napríklad vyššia miera domáceho spracovania jatočných zvierat sa má dosiahnuť podporou zriaďovania malých bitúnkov s týždenným objemom spracovania maximálne 30 veľkých dobytčích jednotiek (VDJ). Koncepcia predpokladá, že ich vznikne dovedna 98, z toho 9 pre hovädzí dobytok, 42 pre ošípané a 46 pre hydinu.
Ako ďalej konštatoval minister, celkové náklady na realizáciu navrhovaných opatrení a prioritných úloh majú dosiahnuť takmer 490 miliónov eur. Požiadavky na štátny rozpočet sú kvantifikované na 13,42 mil. eur, avšak efekty, ktoré Slovensko získa, majú byť oveľa vyššie. Konkrétne má dôjsť k nárastu príjmov štátneho rozpočtu na dani z príjmov o 12,8 mil. eur a zvýšeniu odvodu zo strany zamestnávateľov o 30 miliónov eur a od zamestnancov asi o 18 miliónov eur. Okrem toho ďalších 32 miliónov eur môže štát ušetriť na dávkach v hmotnej núdzi pre ľudí, ktorí by na ne boli odkázaní bez vzniku nových pracovných miest v poľnohospodárstve a potravinárstve.
Podľa predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Milana Semančíka sa v uplynulom období dramaticky znížil rozmer domácej agrárnej produkcie. Napríklad počty ošípaných klesli len na 23 % úrovne roku 1990, hovädzieho dobytka na necelých 30 %, oviec na 65 % a hydiny na 69 %. Zamestnanosť v poľnohospodárstve sa znížila na necelých 13 % úrovne roka 1990 a na 58,7 % úrovne roka 2005, v ktorom Slovensko vstúpilo do EÚ. Stále vysoké je pasívne saldo zahraničného obchodu s agropotravinárskymi komoditami, na ktorom sa v jednotlivých rokoch zhruba tromi štvrtinami podieľajú nahraditeľné položky.
„O to viac je potrebné, aby sa k rozvoju nášho odvetvia pristupovalo systematicky a koncepčne“, konštatoval M. Semančík. „Podľa nášho názoru musí byť základným cieľom zvyšovanie potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti Slovenska v nadväznosti na zdravú výživu obyvateľstva, klimatické zmeny, stabilizáciu a rozvoj vidieka, vrátane zamestnanosti. Za nemenej dôležité považujeme zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja poľnohospodárstva a potravinárstva s ohľadom na efektívne využívanie produkčného potenciálu, ako aj tvorbu a optimalizáciu výrobno-odbytových štruktúr, zabezpečujúcich zásobovanie obyvateľstva kvalitnými a čerstvými potravinami a upevňujúcich postavenie ich producentov na trhu“.
V poľnohospodárskej prvovýrobe považuje SPPK za najväčšiu výzvu rozvoj živočíšnej a špeciálnej rastlinnej výroby, zvyšovanie konkurenčnej schopnosti podnikateľskej sféry prostredníctvom optimalizácie nastavenia podporných a finančných nástrojov a vybudovanie funkčného poľnohospodárskeho poradenského systému s dôrazom na terénne poradenstvo. Podceňovať nemožno ani združovanie poľnohospodárskych výrobcov do odbytových organizácií, zosúlaďovanie požiadaviek národnej a európskej legislatívy a množstvo ďalších opatrení vo finančnej sfére, na úseku ochrany pôdneho fondu i pri realizácii rozvojových programov.
„V každom prípade by sme mali dosiahnuť, aby sa finančné prostriedky poskytovali cielene a prinášali pozitívne efekty v produkčnej sfére“, zdôraznil M. Semančík. „O tom sa medzi poľnohospodármi už dlho diskutuje a treba urobiť maximum, aby v novom programovacom období EÚ došlo k zásadnej zmene. Rovnako pri každej príležitosti zdôrazňujeme nevyhnutnosť koncepcie zvyšovania predaja domácich poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov, lebo ťažko budeme rozširovať ich produkciu, keď ich nedokážeme reálne umiestniť na trhu“.
Po ukončení verejnej prezentácie došlo k podpisu memoranda o spolupráci Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, SPPK a Slovenskej lesníckej komory, v ktorom zúčastnené strany prejavili vôľu podieľať sa na realizácii vízie, zámerov a cieľov koncepcie rozvoja pôdohospodárstva a zaviazali sa koordinovať svoje aktivity pri realizácii spoločnej poľnohospodárskej politiky v rokoch 2014 - 2020.