Klasické družstvá na Slovensku zaniknú

Právnik Daniel J. Krátky je odborníkom na družstevné a pozemkové právo. Hoci družstvá sú podľa neho výhodnou formou vlastníctva, na Slovensku ich ostalo už len zhruba päťsto a ich počet sa bude ďalej zmenšovať.

Daniel J. Krátky, právny expert na družstvá

Počet družstiev na Slovensku sa podľa štatistikov už niekoľko rokov pohybuje na úrovni 1 500. Stabilizovala sa u nás táto forma vlastníctva?

Podľa našich údajov je aktívnych už len zhruba 500 poľnohospodárskych a prvovýrobných družstiev, čiže asi tretina z počtu, ktoré vstúpili po revolúcii do transformácie. Ak nerátame bytové družstvá, máme tu ešte pár stoviek spotrebných a výrobných družstiev, ale väčšina družstiev na Slovensku už existuje len ako právne normy bez aktivity.

Čím je spôsobený tento prudký pokles?

Ide o dedičstvo bývalého režimu. V 50. rokoch zakladal družstvá štát a nútenou kolektivizáciou v nej združoval členov a majetok súkromníkov. Po revolúcii sa družstvá síce transformovali, vyvlastnený majetok mali vrátiť členom alebo hospodáriť podľa nových pravidiel. Počet úspešných prípadov spočítate na prstoch jednej ruky.

Prečo?

Za socializmu sa o družstvá v problémoch staral štát, po revolúcii sa dostali na dravý trh a nedokázali sa prispôsobiť novým podmienkam. Družstvo sa presadzuje v reálnom živote s veľkými ťažkosťami. Platí totiž zásada, že každý podielnik má jeden hlas, vklad alebo prínos pre družstvo nie je podstatný. Ako predseda sedíte až na troch stoličkách ‑ ako manažér musíte dosahovať zisk, aby ste mohli investovať do, povedzme, úspornejších traktorov, ako zamestnanec chcete čo najvyššiu mzdu a najmenej práce a ako podielnik chcete dividendy. To je guľáš protichodných motivácií.

Zdá sa logické, že si podielnici skôr vyberú životaschopné hospodárenie a šancu na zisk ako pár drobných...

Treba si uvedomiť, že priemerný vek na schôdzi členov družstva je 60 rokov, tí ľudia už uvažujú inak. Na väčšine družstiev vyhrala väčšina, ktorá pokojne odvolala predsedu, ktorý chcel zdravo hospodáriť a siahal členom na mzdy. Výnimkou je napríklad Spoločné poľnohospodárstvo družstvo Veselé pri Piešťanoch, kde boli ľudia schopní prijať aj nepopulárne a úsporné opatrenia a družstvo funguje dobre.

Čím je výhodná vlastnícka forma družstva pre začínajúcich podnikateľov?

Je veľmi flexibilná. Na rozdiel od eseročky alebo akciovej spoločnosti ju predpisy zväzujú len minimálne, od množstva legislatívnych pravidiel sa môžete odchýliť. Napríklad ak chcete dostať do akciovej spoločnosti ďalšie peniaze, musíte komplikovane zvyšovať základné imanie, emitovať akcie... Pri družstve stačí jednoducho zvýšiť členský vklad, ktorý opäť rovnako jednoducho znížite. Napriek tomu je táto právna forma vlastníctva na ústupe, už sa ani nevyučuje na právnických fakultách a myslím si, že do budúcnosti sa bude počet družstiev, ktoré fungujú podľa klasických družstevných zásad, ďalej zmenšovať, až zaniknú a na ich miesto sa dostanú akciové spoločnosti, ktoré sa ako družstvá tvária.