Diviaky spôsobili za riekou Moravou miliardové škody, kvôli teplej zime môže byť ešte horšie

07.03.2014 07:43

Škody, ktoré spôsobujú premnožené diviaky českým farmárom, sa podľa ministerstva poľnohospodárstva vyšplhali už na viac ako tri miliardy korún ročne. A ak sa ich počty radikálne neznížia, môžu dosiahnuť až päť miliárd. Lenže tohtoročná teplá zima skôr nahráva tomu, aby premnožených diviakov znovu výrazne pribudlo. Podľa ministerstva poľnohospodárstva sa musí v najbližšej dobe uloviť asi 200-tisíc prasiat, aby sa ich počty ďalej nezvyšovali.

Ministerstvo poľnohospodárstva len v roku 2012 vyčíslilo škody na poľnohospodárskej produkcii na 3,5 miliardy korún. Tento rok budú možno ešte horšie, vďaka teplej zime má totiž väčšina narodených prasiatok oveľa väčšiu šancu na prežitie. Prežijú aj slabšie kusy, ktoré by inak v normálnej zime zahynuli.

V teplej zime majú navyše diviaky dostatok potravy, takže rýchlejšie pribudnú na váhe a budú sa môcť skôr rozmnožovať. A silnejšie prasnice zvyčajne vrhnú viac prasiatok. Konateľ Českomoravskej poľovníckej jednoty Jaroslav Kostečka navyše pripomína, že bol vlani semenný rok duba a niekde aj buka, takže potravy pre divé svine je dostatok. Všetko teda nahráva ďalšiemu skokovému nárastu premnožených diviakov.

Početné stavy stále stúpajú od roku 1990, a to aj napriek intenzívnemu lovu, ktorý dosiahol v roku 2012 rekordných 185 381 kusov. "Hoci sa jarné kmeňové stavy pohybujú od roku 2007 do súčasnosti medzi 65- a 6- tisíc kusmi, dá sa podľa rastúcich škôd a množiacich sa sťažností usudzovať, že v posledných 3 až 4 rokoch narástla populácia o jednu tretinu," uviedlo vlani ministerstvo poľnohospodárstva vo svojej zatiaľ poslednej správe, ktorá sa týkala premnoženej lesnej zveri. "Ak sa teda má zastaviť rast početných stavov prasaťa divokého a zabezpečiť ich zníženie, musí sa v najbližšej dobe uloviť približne 200-tisíc kusov ročne," dodalo ministerstvo.

Podľa Českomoravskej poľovníckej jednoty si za súčasné problémy s diviakmi môžu poľnohospodári do značnej miery sami. Prasce sa totiž sťahujú do "bezpečných" rozľahlých lánov s repkou, pšenicou a kukuricou. A tam sa prakticky nedajú loviť. Prasnica pritom vrhne mláďatá aj niekoľkokrát do roka. Kvôli veľkoplošnému poľnohospodárstvu sú vysoké stavy diviakov napríklad aj v Nemecku alebo vo Francúzsku, kde sa tiež nedarí ich počty znížiť ani napriek rekordným úlovkom.ČT 24; 24.2.2014